Mapa Jazernej jaskyne z roku 1955 od Svätopluka Kámena.	Obr. 1. Pamäťový náčrt z polohy jazierok v Jazernej jaskyni od Tibora Sasváriho z roku 1968 (Spravodaj SSS 3/2012).

Na nadviazanie spelopotápačských prieskumov sa v júni 2016 podujala aj skupina vytvorená okolo Jána Blaha. Po júnovej zoznamovacej akcii s Jazernou jaskyňou spojenou s fotografovaním priestorov pod vedením Michala Ševečeka, prišla na radu augustová speleopotápačská akcia v Jazernej jaskyni. A ako to už býva aj táto akcia dala vzniknúť ďalším otázkam. Do Tisovca bolo treba vycestovať kvôli bádaniu v Jazernej jaskyni aj v septembri 2016.

Cesta a transport do Tisovca

V piatok bol odchod naplánovaný od Jana, kam som sa teda nachystaná dotransportovala, naložili sme do auta batôžtek, ktorý v porovnaní s množstvom potápačského vercajgu pôsobil smiešne. Cestou sme nabrali Miška, ktorý prihodil svoje pakšamenty a auto bolo na totálku plné. Mohli sme vyraziť. Michal trochu posmrkoval, vraj sa už doliečuje z nejakého chrípkovitého stavu, no evidentne nebol ešte úplne fit. Zuzka kvôli chrípke ostala radšej doma. Cesta bola pokojná, krásna a relatívne ničím nerušená. Do Tisovca sme dorazili podvečer, v krčme sme hneď „vymákli“ Dušana a šli si zhodiť veci na domček. Druhá partia v zostave Miro a Lucia dorazila prekvapivo skoro a vyvstala otázka, či ideme do jaskyne ešte teraz večer. Chvíľu sme s Luciou prejednávali tento plán, no po zhodnotení plusov a mínusov zotrvávania v mokrej kombinéze o deň navyše, zvolili sme radšej zmáčať hrdlá pivkom a nechali chlapcov ísť samých. Pri pivku sa rozdebatovávali pamäťové náčrty polohy jazierok a nutnosť ich exaktného zamerania, padali rôzne názory na presnosť máp a ku koncu skoro aj poháre. Chlapci sa z jaskyne vrátili so šťastím v očiach kompletne zablatení, podali správu, že počítače na meranie hĺbky a teploty sú na mieste a prezentovali nový priliehavejší pracovný názov pre Jazernú jaskyňu – „Bahenná“.

Sobota

Ráno bolo pomalé a čas odchodu do jaskyne sa stanovil až na jedenástu hodinu. Po zočení Michala nám bolo všetkým jasné, že skôr než na potápanie či plazenie sa v jaskyni, vyzerá na dva litre zázvorového čaju a kľud na lôžku. Bolo mu to iste ľúto no evidentne nemal veľa síl sa ani hnevať. V rámci ranných aktivít sme sa s Luciou podujali podebatiť s Katkou a hlavne jej pomôcť s prípravou večerného guláša. Pustili sme si Kortmanovcov a následne do šúpania, krájania a chystania všetkej tej zveriny a zeleniny. Čas pokročil a v rámci prevencie možného úteku chalanov do jaskyne bez nás, sme si ešte zavolali na pomoc Mira.
Nastal čas odchodu, aktivity boli spresnené a dnešné potápanie definitívne vypustené z programu. Vytvorili sme najprv dve a neskôr tri družstvá, hodinku sme pokopali na spojnici chodieb z oboch strán a potom sa kvôli nepotrebnosti toľkých kopáčov dvaja z nás stali meračmi a odobrali sa do útrob k jazierkám. Po orientačnom zameraní pozícií všetkých jazierok a natiahnutí jednoduchého polygónového ťahu, odobratí vzoriek, sme sa vrátili skontrolovať kopáčov, ktorí boli už so svojou prácou hotoví a teda nová chodba – uľahčujúca transport materiálu obídením šikminy – bola na svete. Jano po ceste vyjadril k novej trase negatívnu emóciu a vyhlásil, že sa radšej bude držať tradície.
Po návrate na základňu sme všetko zreferovali Miškovi, Katke a Ľube, ktorá prišla z Bystrice až na výslovné ukecávanie a presviečanie, že naozaj na akcii nesmie chýbať a radi ju zase raz uvidíme. Ako prekvapenie si pre všetkých pripravila večernú ohňovú šou, ktorá zožala výrazný úspech a predpokladáme, že nebude poslednou.
Katkin tisovský guľáš zožal takisto veľký úspech a večer sa preklenul do debát a plánovania nedeľnej akcie. Jano sa napriek pochybnostiam vo vzťahu k priechodnosti svojich dutín predsa len rozhodol podujať na mokrú akciu a plán bol teda jasný. Uvidíme ráno…

Nedeľa

Po rannej meditatívnej chvíľke sme boli pripravení vyraziť a skúsiť ponor. Bezproblémový transport materiálu do jaskyne bol podmienený hlavne sklonom terénu úvodných častí, malým počtom transporťákov a vysokou účasťou pomáhačov. Napriek tomu zamyslenie sa, ako to asi vyzerá pokiaľ je potápačov viac a pomáhačov menej, bolo na mieste. Ďalším osobným zamyslením bolo, že cesta von bude predsa len väčší masaker.

Pred vchodom do Jazernej v nedeľu 11.9.2016 o 10:27:59. Zľava: Michal Ševeček, Dušan Hutka, Ľuboslava Luhová, Lucia Strelková, Petronela Filipčíková, hore Zbyněk Valenta a v popredí Ján Blaho.	Čakanie na správny moment kedy výška hladiny bude dosahovať požadovanú úroveň.

Nastal čas ponoru. Jano sa pripravil, poobliekal všetky potrebné komponenty a nafasoval aj Michalovu dômyselne zostrojenú „jadrovú vzorkovnicu“ na dnový sediment aj s podrobnou inštruktážou. V úvode manipulácie jej urval gumičku a označil ju niekoľkými priliehavými slovami, nevystihujúcimi však podstatu dômyselného princípu. Michal situáciu vysvetlil a ozrejmil aj fakt, že „urvatie“ gumičky bolo predpokladané a žiaducejšie, než prípadné odtrhnutie, či prasknutie polovičky veka. Tým bol prípad uzavretý a išlo sa k vode. Miro fotil, Michal pomáhal a Jano liezol do vody. Ostatní sledovali situáciu priam so zatajeným dychom. Ponor trval asi 20 minút, Jano natočil zatopené priestory na kameru, filmoval priebeh pukliny v 2. jazierku, zaplával do 4-ky a vynoril sa v jednotke, kde ho na člne čakali Michal s Duškom. Nasledovalo domapovanie, zapojenie 2. a 1. jazierka na polygónový ťah z predošlého dňa a odber vzoriek sedimentu. Zvyšok partie sa odobral kopať Dušanovu Dračiu sondu s vodopádom.
Po ukončení mapovacích prác sme začali transportovať zvyšné veci jaskyňou von. Tentoraz som dala na Mirove rady týkajúce sa techniky plazenia nohami dopredu a hore do mierneho svahu s ťahaním vakov za sebou. No celý čas som s daným spôsobom nebola stotožnená a plazenie si spríjemnila spŕškou expresívnych výrazov, ktoré mi práve prišli adekvátne, vhodné a uľahčili mi transport. Ľube, ktorá išla predo mnou som situáciu v prvom väčšom priestore, kde sa dalo ako tak otočiť a postaviť, pre istotu vysvetlila, aby si nemyslela, že som úplný blázon alebo pusinečka.
Cestou ďalším zúženiami sme narazili na prekážku vo forme kopáčskeho družstva. Lucia už bola na pokraji motivácie a asi sme prišli vhod, keďže nás hneď poprosila o pomoc. Dušan v sonde objavil polohy červených ílov a tak som sa za ním nasúkala do diery, nech sa na to pozriem. Áno, bol to červený íl. Vzali sme vzorku a pozastavili sa nad tým, čo s ňou následne hodláme robiť. Tieto myšlienky sme si však nechali až na povrch a pokračovali v transporte. Naozaj to bola veľmi zaujímavá cesta, sklon terénu hral proti nám, no nakoniec to nebolo také strašné a na povrch sme sa dostali i keď mokrí ako myši a podaktorí i s presilenými končatinami.
Po presune na domček sme spakovali vercajgy a s Mirom sme sa dohodli, že mi odfotí ešte kameňolom v Tisovci.
Akciu sme zakončili znova u Hutkovcov, posnažili sa dojesť guľáš a Katka nám upiekla ďalší fantastický koláčik. Podebatili sme, popremietali videjko a rozlúčili sa, snáď do skorého videnia.

Veslo, ktoré našiel Ján Blaho v Jazernej jaskyni 11.9.2016, 1. jazierku.	Porovnanie štyroch kontinuálnych periód v dvoch rôznych časových úsekoch.

Výsledok z akcie:

– nový biznis plán na predaj tisovského zázračného jaskynného bahna vhodného aj na citlivú pokožku,
– prekopanie spojovacej chodby pre uľahčenie transportu,
– zameranie orientačného polygónu a spresnenie polohy jazierok,
– identifikovanie polohy červených ílov v rámci sedimentárneho sledu v Jazernej
– zadokumentovanie kameňolomu a konzultácia s L. Vlčekom, ktorý potvrdil prítomnosť paleokrasu na tejto lokalite,
– vyskúšanie si náročnej pomáhačskej roboty s transportom materiálu pre potápačov,
– príjemný čas znova strávený s kamarátmi nad i pod zemou nie je nikdy na škodu.

Akcie sa zúčastnili:

J. Blaho, M. Ševeček, M. Zverka, Z. Valenta, D. Hutka, K. Hutková, L. Strelková, Ľ. Luhová, N. Filipčíková
Napísala: N. Filipčíková, sep. 2016

Vaša e-mail adresa
Vaše meno (prezývka)
Názov reakcie
= 1 + 8 - 3 (Napíšte súčet – ochrana proti spamom)
Vaša reakcia k článku:

--------------------------------------------------------------------------------------